9 zaujímavých faktov, ktoré potrebujete vedieť o vozíkoch
Pre telesne znevýhodnených, imobilných či ľudí po operáciách a úrazoch je invalidný vozík neodmysliteľnou kompenzačnou pomôckou, ktorá sa podpisuje pre zlepšenie nielen v rámci mobility, ale aj celkovej nezávislosti, slobody a neodkázanosti na iných, čo zohráva významnú rolu pri ich začlenení a fungovaní v spoločnosti.
Práve vďaka invalidnému vozíku môže zdravotne znevýhodnený zažívať inklúziu v každodennom živote. Zúčastňovať sa na podujatiach, mať rovnaké príležitosti ako intaktná časť spoločnosti, stretávať sa s rodinou, priateľmi. Fungovať bežne, ako zdraví ľudia. Navyše, vozičkári môžu robiť veci, ktoré by sa kedysi zdali ako nemožné. Dlhé prechádzky či dokonca túry po chodníkoch, ktoré sú aj pre nich sprístupnené.
Vedeli ste, že asi 10% svetovej populácie, čo je 650 miliónov ľudí, má zdravotné znevýhodnenie? Štúdie ukazujú, že približne 10% z nich potrebuje nevyhnutne invalidný vozík.
Prinášame vám niekoľko zaujímavých faktov, ktoré vás možno aj prekvapia. Niekedy sa ľuďom s vozičkármi spájajú zbytočné predsudky a opovrhnutia. My by sme vám však radi objasnili zbytočný zmätok a vniesli trochu svetla do sféry života vozičkárov.
1. Ľudia nie sú „pripútaní na invalidný vozík“
Používatelia invalidných vozíkov nie sú pripútaní na svoj invalidný vozík. Ide o zariadenie, ktoré im umožňuje dostať sa na rôzne miesta, presúvať sa z bodu A do bodu B. Suma sumárom, používanie invalidného vozíka je v skutočnosti presným opakom viazania – pre človeka je práve oslobodzujúce a vytvárajúce nové príležitosti.
Rovnako tak netreba mať predsudky, že keď sa ľudia postavia na nohy, kamuflujú svoje ochorenie. Mnoho vozičkárov dokáže aj stáť na nohách a chodiť, ale presuny a dlhé chôdze im spôsobujú ťažkosti, keďže nevládzu a pod., preto je pre ne využívanie vozíka nevyhnutnosťou.
Existuje mnoho dôvodov, prečo môže niektorý používateľ používať invalidný vozík iba istý čas – chronické bolesti, únava, obmedzenie pohyblivosti, únava a vyčerpanie po operácii a pod. V prípade takej roztrúsenej sklerózy je jeden deň možné zvládnuť bez paličky či vozíka, ale iný zase bez vozíka nedokážu fungovať. Nesúďme preto globálne a nevytvárajme si domnienky, ktoré nám môžu zahmlievať skutočnú realitu, ktorú mnohokrát nepoznáme.
2. Invalidný vozík ako osobný priestor
Dovolím si povedať, že pre väčšinu užívateľov je invalidný vozík predĺžením tela, preto by sme mali na to klásť dôraz, keďže tu hovoríme o pravidlách osobného priestoru. Čo to v praxi znamená? Neopierajte sa oň nohami ani rukami, nepoužívajte ho ako kreslo či odkladací priestor. Je to zásah do súkromného priestoru, podobne ako by niekto znenazdajky bezdôvodne na vaše rameno položil ruku.
Ďalším všeobecným pravidlom, ktoré by ste mali ovládať, je: nikdy sa nedotýkajte, ani nepohybujte niečím invalidným vozíkom bez povolenia majiteľa. To platí samozrejme aj v prípade, ak je invalidný vozík práve využívaný. Myslite na to, že invalidný vozík je priamou súčasťou užívateľa, akoby jeho telom, ktoré treba vnímať s rešpektom, dôstojnosťou a úctou. A aby sme nezabudli, v žiadnom prípade sa na vozíku nevozte, nie je to hračka či iný zdroj zábavy.
3. Používateľ vozíka ja rovnocennou súčasťou spoločnosti
Mnohokrát sa ľudom pri vnímaní ľudí na invalidnom vozíku vybaví sentiment súvisiaci s pomocou a akousi ľútosťou. Ale tu práve ide o tú najhoršiu vec, ktorú môžete vo vzťahu k telesne znevýhodnenému spraviť – ľutovať, podceňovať, vnímať nerovnocenne.
Ľudia na invalidnom vozíku často pomoc nepotrebujú, jediné, čo vyžadujú, je prijať a vnímať nie menejcenne. Iste, v prípade, ak stretnete človeka na vozíku, ktorý bude vo vašom ponímaní potrebovať pomoc pri presune cez schody, bariéru či v danej situácii, nezabudnite ho najskôr osloviť a spýtať sa, či pomoc potrebuje. Ak však povedia nie, rešpektujte ich a netlačte príliš na pílu, nesnažte sa im prejavovať ľútosť, podceňovanie či zbytočné emočné poznámky, ktoré by ničomu nepomáhali. Aké jednoduché, čo poviete?
4. Ľudia na vozíku majú sexuálny život
Sex je prirodzenou ľudskou túžbou, rovnako tak ľudia na invalidnom vozíku nevnímajú a necítia sex inak, než ktokoľvek iný. Napriek tomu, že niektoré zdravotné znevýhodnenia spôsobujú komplikácie súvisiace so sexuálnym životom („tradičným sexom“), mnohí (dokonca aj s poranením miechy), môžu mať plné vnímanie a kontrolu v rámci svojej intimity. A vôbec, čo je „tradičný sex“? Sex môže predstavovať čokoľvek súvisiace s intimitou – bozkávania, dotyky, masáže.
Je to však stále tabu téma, o ktorej je nutné rozprávať! Zdravotne znevýhodnení sú súčasťou spoločnosti, a aj ich sa sex bezprostredne týka. Zdravotné a obdobné pomôcky, ako kliny, posuvné stoličky, hojdačky môžu uľahčiť sex. Dokonca aj invalidný vozík môže byť skvelou pomôckou, stačí použiť trochu fantázie. Kde je vôľa, tam je cesta. Skrátka, netvárme sa, že sex sa telesne znevýhodnených netýka.
5. Vozičkár sa nestretáva len s opatrovateľmi
Možno sa niekedy nazdávate, že zdravotne znevýhodnení nemajú priateľov, partnerov, deti. Často si človeka, ktorý je s vozičkárom, spájame s opatrovateľom, asistentom, ale mnohokrát je to práve partner, manžel, kamarát, dieťa. Nezabúdajme však, že to nie je nutnosť, že s nimi musia byť, ale práve fakt, že s nimi chcú tráviť čas. Nie preto, že sa o nich musia starať. Je skrátka nepríjemné, keď si niekto myslí, že jediným dôvodom, prečo sa s vami niekto stretáva, je to, že musí. Opak je pravdou, vozičkári majú mnohoráz skvelý zmysel pre humor, sú priateľskí, zhovorčiví, rovnako, ako niektorí intaktní.
6. Vozičkár vie rozhýbať parket
Ešte stále niektorí ľudia vnímajú za nezvyčajné, keď vidia vozičkárov v klube, bare alebo na párty – ale prečo by sa vozičkári nemohli baviť a užívať si tanečný parket, keď sa im to zachce? Čo by im malo brániť v tom, aby vytriasli tanečný parket? Tancovať – a ešte ako dobre, sa dá aj na vozíku, a točiť ešte lepšie, ako by ste si mysleli! Let´s dance on wheelchair!
7. Prístupnosť a bezbariérovosť je základ
Vo všeobecnosti by sme si mali uvedomiť, že dostupné zariadenia, ako sú toalety, parkovacie miesta pre zdravotne znevýhodnených existujú. Je však nutné si uvedomiť a zamyslieť sa nad tým, že sú určené pre túto skupinu ľudí. Takže len preto, že nechcete stáť v rade alebo dlhšie hľadať miesto na parkovisku, nie je ospravedlnenie pre ich použitie. Skrátka, je to vec princípu, žiadne pardon tu neplatí.
Aby sme v tom mali jasno, je nezákonné používať prístupné parkovacie miesto bez povolenia a jednoducho nie je ani v poriadku použiť prístupnú toaletu, ak to nepotrebujete.
8. Aj vozičkári šoférujú
Áno, presne tak. V mnohých prípadoch je možné autá upraviť tak, aby umožňovali šoférovať aj človeku na invalidnom vozíku. Nožné pedály sa dajú zdvihnúť, premiestniť, alebo dokonca nahradiť ručne ovládanými zariadeniami. Aby toho nebolo málo, niektoré vozidlá umožňujú dostať celý vozíček za volant, a to práve vďaka zariadeniu, ktoré ukotví jeho stoličku až priamo k podlahe auta. Hoci takéto špeciálne úpravy nie sú možné na všetkých vozidlách, a vodičov je nutné pred jazdou posúdiť a zaškoliť ergoterapeutom, tieto úpravy dávajú priestor šoférovať aj vozičkárom a byť ešte viac slobodní a nezávislí.
9. Vozičkári nie sú mentálne znevýhodnení
Priznajte sa, nestalo sa vám, že ste vozičkára hneď zaradili k nesvojprávnym, prípadne podceňovaným a nerovnocenným? Mali by sme si položiť ruku na srdce a zamyslieť sa, prečo to takto súdime. Mnoho vozičkárov nie je vôbec mentálne znevýhodnených, často sú dokonca nadpriemerne inteligentní. A ak by aj boli, nemáme právo niekoho podceňovať, odsudzovať. Skúsme človeka najskôr spoznať, a až tak si vytvárať názor. Mnohokrát práve nepoznaním prichádzame o veľa, keďže sú to ľudia s veľkým srdcom!
Aké sú vaše pocity po dočítaní tohto článku?
Veríme, že sme vás prinútili sa možno zamyslieť a uvedomiť si, že vozičkári sú v podstatne rovnakí ľudia ako my, len nedokážu fungovať samostatne, ale za pomoci vozíka. Príležitosti, možnosti a život chcú mať však rovnaké, ako my všetci... Nerobme im to ešte ťažším – našimi zbytočnými predsudkami.